Konzervatívne možnosti ovplyvnenia syndrómu PCOS – význam výživy


Conservative possibilities influencing PCOS syndrome – the importance of nutrition

Polycystic ovary syndrome (PCOS) is a common pathological condition in women. Conservative treatment is used in the treatment of polycystic ovary syndrome. Conservative treatment options include increased physical activity and diet. The main aim of the article is to discuss the therapeutic treatment of influencing PCOS from a nutritional point of view. PCOS is associated with several comorbidities, including infertility, metabolic syndrome, obesity, impaired glucose tolerance, diabetes mellitus II, and increased cardiovascular risk. Several therapeutic diets can be used in the treatment of PCOS, such as the DASH diet, the low-carbohydrate diet, and a diet based on a low glycemic index. A change in eating habits is associated with improvement in PCOS symptoms.

Keywords:

Diet – Polycystic ovary syndrome – metabolic syndrome – nutrition


Autoři: Líška Dávid 1;  Záhumensky Jozef 2
Působiště autorů: Katedra telesnej výchovy a športu, FF Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica, Slovenská republika 1;  II. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UN Bratislava, Slovenská republika 2
Vyšlo v časopise: Ceska Gynekol 2021; 86(5): 343-348
Kategorie: Přehledový článek
doi: 10.48095/cccg2021343

Souhrn

Syndróm polycystických ovárií (PCOS) predstavuje jednu z najčastejších endokrinopatií u žien. Pri liečbe syndrómu polycystických ovárií sa uplatňujú aj konzervatívne možnosti liečby, ktoré zahŕňajú najmä režimové opatrenia ako je zvýšenie pohybovej aktivity a správna výživa. Hlavným cieľom článku je rozobrať terapeutické možnosti ovplyvnenia PCOS z pohľadu výživy. PCOS je asociovaný s viacerými komorbiditami vrátane neplodnosti, metabolického syndrómu, obezity, zhoršenej glukózovej tolerancie, diabetu mellitus 2. typu a so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom. Pri liečbe PCOS je možné využiť viacero terapeutických diét ako DASH, nízkosacharidovú diétu, diétu založenú na nízkom glykemickom indexe. Zmena stravovacích návykov je asociovaná so zlepšením symptómov PCOS.

Klíčová slova:

výživa – dieta – metabolický syndrom – syndróm polycystických ovárii

Úvod

Syndróm polycystických ovárií (PCOS) je jednou z najčastejších hormonálnych porúch žien v reprodukčnom veku [1]. Typicky sa prejavuje nepravidelnou menštruáciou, hyperandrogenizmom a polycystickými vaječníkmi. Prevalencia sa pohybuje okolo 5–15 % [2]. Napriek vysokej prevalencii je PCOS nedostatočne dia­gnostikovaný. Oneskorená dia­gnostika môže viesť k progresii komorbidít, čo sťažuje zmeny v životnom štýle, ktoré predstavujú významný faktor pri liečbe PCOS a zlepšení kvality života pacientiek. Príčina PCOS je multifaktoriálna. Faktory životného prostredia a genetické vplyvy sú označované ako hlavné etiologické faktory vzniku PCOS. V práci od Zhang et al [3] bolo fajčenie, hyperkalorická strava a používanie plastových obalov spojené so vznikom ovariálnej dysfunkcie pri PCOS. So zvýšeným rizikom vzniku PCOS môže súvisieť aj urbanizácia [4].

PCOS je asociovaný s viacerými komorbiditami vrátane neplodnosti, metabolického syndrómu, obezity, zhoršenej glukózovej tolerancie, diabetu mellitu 2. typu, so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom, so zvýšením rizikom depresie, obštrukčnej spánkovej apnoe, rakoviny endometria a nealkoholického tukového ochorenia pečene [5–7]. Obezita je asociovaná s viacerými negatívnymi faktormi ovplyvňujúcimi ľudské zdravie [8–11].

PCOS je multifaktoriálne ochorenie. Významnú úlohu pri vzniku zohráva životný štýl a prostredie. Medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré ovplyvňuje životný štýl sú obezita a s ňou súvisiaca inzulínová rezistencia. Veľa pacientiek s PCOS má prejavy metabolického syndrómu. Metabolický syndróm je daný prítomnosťou troch z daných patológií: obezita, inzulínová rezistencia, dyslipidémia, hypertenzia a zvýšená glykémia nalačno. Vzťah medzi metabolickým syndrómom a poruchami reprodukcie je mnohostranný kvôli hormonálnej nerovnováhe [12]. Okrem toho je metabolický syndróm spojený so zvýšenými koncentráciami leptínu v sére a so zníženými sérovými hladinami adiponektínu [3]. Inzulínová rezistencia sa identifikuje ako narušená bio­logická odpoveď na inzulínovú stimuláciu tkanív, predovšetkým pečene, svalov a tukového tkaniva. Inzulínová rezistencia zhoršuje metabolizmus glukózy, čo má za následok kompenzačné zvýšenie produkcie inzulínu a hyperinzulinémiu. Metabolické dôsledky inzulínovej rezistencie môžu viesť k hyperglykémii, hypertenzii, dyslipidémii, viscerálnej adipozite, hyperurikémii, zvýšením zápalových markerov a endotelovej dysfunkcii. Inzulínová rezistencia je primárne získaný stav súvisiaci s prebytočným telesným tukom, aj keď v niektorých prípadoch sú tiež identifikované genetické príčiny. Klinicky sa inzulínová rezistencia rozpoznáva prostredníctvom metabolických následkov spojených s inzulínovou rezistenciou. Zvýšené hladiny inzulínu u žien s PCOS sú asociované s väčším kardiovaskulárnym rizikom [13]. Pri liečbe syndrómu polycystických ovárií sa uplatňujú predovšetkým konzervatívne možnosti liečby [14]. Základom by mala byť úprava životného štýlu a snaha o redukciu hmotnosti. Popri pohybovej liečbe zastáva významnú úlohu optimálna výživa pacientiek. Na stravovacie a pohybové návyky u žien môže mať vplyv celý rad faktorov, vrátane inter a intrapersonálnych, environmentálnych a psychosociálnych charakteristík pacientiek, ako aj úroveň zdravotnej gramotnosti [15]. Zavedenie prospešnej zmeny správania žien s PCOS môže komplikovať nedostatok správnych podnetov a informácií o výhodách intervencie do životného štýlu a môže dokonca zhoršiť psychický wellbeing žien s PCOS, ktoré často trpia depresiami a frustráciou. Dôležitú časť liečby u žien s PCOS preto predstavuje edukácia [16].

Úprava životného štýlu pre ženy s PCOS, ktorá zahŕňa zvýšenie fyzickej aktivity a zmeny stravovania, má zásadný význam v klinickom manažmente žien na zlepšenie väčšiny nepriaznivých výsledkov súvisiacich s týmto stavom [17]. Cvičenie je asociované s viacerými benefitmi [18]. Diéta je zameraná na chudnutie u žien s nadváhou a PCOS.

Pre zlepšenie inzulínovej senzitivity sa využíva metformín. Metformín znižuje glukoneogenézu a lipogenézu a zvyšuje absorpciu glukózy v pečeni, kostrovom svalstve, tukovom tkanive a vaječníkoch. Účinnosť metformínu bola potvrdená v metaanalýze od Guan et al [19]. Celkovo bolo do analýzy zahrnutých 12 štúdií. V porovnaní s kontrolnou skupinou bolo po aplikácii metformínu zaznamenané zlepšenie body mass indexu (BMI) (MD = –1,25; 95% CI (–1,60; –0,91); p < 0,00001) a obvodu pásu (MD = –1,41; 95% CI (–2,46; –0,37); p = 0,008).

Nefarmakologické možnosti ovplyvnenia

Nefarmakologické možnosti liečby PCOS zahŕňajú zmenu pohybovej aktivity a výživy [20]. Pozitívne zmeny výživy u PCOS môžu byť asociované so zmenami aktivity ghrelínu a glukagónu [21]. Účinnosť zmien životného štýlu bola hodnotená v metaanalýze od Lim et al [22]. Zahrnutých bolo celkovo 15 štúdií (n = 498). Zmeny životného štýlu boli spojené s ovplyvnením voľného androgénneho indexu (FAI), znížením hmotnosti (MD = –1,68 kg; 95% CI; –2,66 až –0,70) a znížením BMI indexu (–0,34 kg/m2; 95% CI; –0,68 až –0,01).

Účinnosť zmeny stravovacích návykov na zlepšenie inzulínovej senzitivity bola hodnotená v metaanalýze od Shang et al [23]. Celkovo bolo do metaanalýzy zahrnutých 19 štúdií (n = 1 193). Zmeny diétnych návykov boli spojené so zlepšením inzulínovej senzitivity, hodnôt inzulínu na lačno, glukózy na lačno, BMI indexu, hmotnosti a obvodu pásu. V porovnaní s metformínom predstavovali zmeny stravovacích návykov benefit aj v redukcii hmotnosti. Efektivita modifikácie životného štýlu u adolescentných dievčat s PCOS bola overená aj v meta-analýze od Abdolahian et al [24]. Do analýzy bolo zahrnutých 11 štúdií. Zaznamenané bolo zlepšenie v hodnotách luteizačného hormónu (MD = –0,123; 95% CI; –2,44 až –0,03) a androgénneho indexu (FAI) (MD = –0,78; 95% CI; –0,142 až –0,13). Pozitívne zmeny nastali aj v BMI (MD = –0,45; 95% CI; –0,76 až –0,13) a FG skóre (MD = –0,81; 95% CI; –1,33 až –0,28). Cvičenie bolo spojené so zlepšením menštruačného cyklu (MD = 1,16; 95% CI; 0,72–1,61), Ferriman-Gallwey skóre (MD = –0,57; 95% CI; –0,99 až –0,15), luteizačného hormónu (MD = –0,56; 95% CI; –0,98 až –0,14), Anti-Müllerian hormónu (MD = –0,81; 95% CI; –0,124 až –0,38) a triglyceridov (MD = –0,32; 95% CI; –0,62 až –0,02).

Vplyv výživy na PCOS

U žien s PCOS, ktoré majú nadváhu a obezitu predstavuje zmena stravovacích návykov najlepšiu intervenciu pri chudnutí a redukcii symptómov asociovaných s PCOS. Zvýšený príjem cukru a rafinovaných sacharidov je asociovaný so zhoršenou ovariálnou funkciou [25,26]. Vyššie riziko pre vznik syndrómu polycystických ovárií predstavuje aj vyšší príjem fruktózy [27]. Pri liečbe PCOS je možné využiť viacero typov diét. Aj keď slovo diéta nepredstavuje presné slovo, pretože diéta znamená obmedzenie a cieľom žien s PCOS by malo byť dosiahnutie optimálneho životného štýlu bez toho, aby sa cítili obmedzene.

Často využívaná je hypokalorická alebo nízkokalorická diéta. Nízkokalorická diéta je zameraná na znížený príjem kalórií z výživy. Účinnosť nízkokalorickej diéty v porovnaní s izokalorickou diétou a metformínom bola overovaná v štúdii od Swora-Cwynar et al [28]. Súbor tvorilo 77 obéznych žien, ktoré boli randomizovane rozdelené na skupinu, ktorá dodržiavala hypokalorickú diétu a na skupinu, ktorá mala izokalorickú diétu a metformín počas 12 týždňov. U žien v hypokalorickej skupine bolo zaznamenané zníženie telesnej hmotnosti, zníženie BMI a zníženie obvodu pásu. Zlepšenie bolo zaznamenané aj v skupine izokalorickej diéty a metformínu. Hladiny FSH, LH, E2, DHEA sa štatisticky významne nezmenili ani v jednej skupine.

Pri liečbe PCOS je využívaných viacero výživových smerov, ako napríklad diéta zameraná proti hypertenzii (DASH), stredomorská strava, vegetariánska strava, nízkosacharidová diéta, diéta s nízkym glykemickým indexom. Vplyv prirodzenej výživy je asociovaný najmä so zlepšením inzulínovej senzitivity, s lepšou reguláciou metabolizmu a kontrolou telesnej hmotnosti. Medzinárodné usmernenia založené na dôkazoch zdôraznili význam výživy pri liečbe PCOS a uviedli odporúčania na stravovacie návyky a pohybové aktivity ako prvostupňový manažment pre ženy s PCOS [29]. Častou bariérou je, že pacientky s PCOS majú obmedzený prístup ku kvalitným informáciám o výžive a pohybe.

DASH diéta a PCOS

DASH diéta bola pôvodne navrhnutá na zlepšenie symptómov u pacientov s hypertenziou. Diéta je založená na príjme potravín s nízkym glykemickým indexom, nízkou kalorickou hodnotou a stravou založenou na vyššom príjme vlákniny a mikronutrientov. Benefit tohto typu diéty bol však zaznamenaný aj pri zlepšení lipidového profilu a redukcii hmotnosti [30,31], preto bola účinnosť overovaná aj pri liečbe syndrómu PCOS. Cieľom štúdie od Azadi-Yazdi et al [32] bolo otestovať účinnosť DASH diéty u 60 žien s PCOS, ktoré boli randomizovane rozdelené na skupinu, ktorá sa riadila podľa DASH diéty a kontrolnú skupinu. DASH diéta pozostávala z väčšieho množstva zeleniny, ovocia, celozrnných obilnín a nízkotučných mliečnych produktov a z menšieho množstva saturovaných tukov, cholesterolu, spracovaných obilnín a sladkostí. U pacientiek v DASH skupine nastalo zlepšenie oproti kontrolnej skupine v hmotnosti (p = 0,032), BMI indexe (p = 0,02), podiele tukovej hmoty (p = 0,008), androstendiónu (p = 0,019). Zvýšenie nastalo v hodnotách SHBG (28,80 (21,71) vs. 11,66 (18,82 nmol l–1; p = 0,003). V randomizovanej štúdii od Foroozanfard et al [33] bol tiež zaznamenaný benefit DASH diéty u pacientiek s PCOS. Zlepšenie bolo zaznamenané v znížení BMI (–1,6 ± 0,5 vs. –1,2 ± 0,7 kg/m2; p = 0,02), znížení AMH (–1,1 ± 3,1 vs. 0,3 ± 0,7 ng/ml; p = 0,01), inzulínu (–25,2 ± 51,0 vs. –1,2 ± 28,8 pmol/l; p = 0,02), inzulínovej rezistencie (–0,9 ± 2,0 vs. –0,1 ± 1,0; p = 0,02), voľného androgénneho indexu (FAI; –0,03 ± 0,09 vs. 0,06 ± 0,21; p = 0,02) a hormónu SHBG (3,7 ± 8,5 vs. –1,5 ± 7,2 nmol/l; p = 0,01).

Diéta založená na nízkom glykemickom indexe

Glykemický index (GI) predstavuje účinok sacharidovej časti konkrétnej potraviny na postprandiálnu koncentráciu glukózy v porovnaní s glukózou ako referenciou. Glykemická záťaž (GL) je produktom GI a určuje celkové množstvo uhľohydrátov v potrave, čím sa zohľadňuje celkový obsah glykemických účinkov potravy. Diéty s nízkym glykemickým indexom sú spojené so zlepšením inzulínovej senzitivity [34]. Cieľom metaanalýzy od Kazemi et al [35] bolo otestovať vplyv diéty založenej na nízkom glykemickom indexe u žien s PCOS. Do analýzy bolo zahrnutých 10 randomizovaných štúdií (n = 403). Diéta založená na nízkom glykemickom indexe bola spojená so zlepšením HOMA-IR indexu (–0,78; –1,20; –0,37; I2 = 86,6 %), inzulínu na lačno (–2,39; –4,78; 0,00 μIU/ml; I2 = 76,8 %), celkového cholesterolu (–11,13; –18,23; –4,04 mg/dl; I2 = 0,0 %), LDL cholesterolu (–6,27; –12,01; –0,53 mg/dl; I2 = 0,0 %), triglyceridov (–14,85; –28,75; –0,95 mg/dl; I2 = 31,0 %), obvodu pasu (–2,81; –4,40; –1,23 cm; I2 = 53,9 %) a celkového testosterónu (–0,21; –0,32; –0,09 nmol/l; I2 = 8,6 %), v porovnaní s diétami s vysokým glykemickým indexom. Glukóza na lačno, HDL cholesterol, hmotnosť a FAI index ovplyvnené neboli.

Nízkosacharidová diéta

Nízkosacharidová diéta je typ výživového smeru, ktorá sa zameriava na obmedzenie sacharidov, zvýšením príjmu tuku a bielkovín. Existuje viacero druhou nízkosacharidových diét. Viacero štúdií poukázalo na to, že diéta s nízkym obsahom sacharidov účinne znižuje telesnú hmotnosť [36]. Cieľom metaanalýzy od Zhang et al [37] bolo zistiť účinnosť nízkosachararidovej diéty pri liečbe PCOS. Celkovo bolo zahrnutých 327 pacientiek. V porovnaní s kontrolnou skupinou nízkosacharidová diéta viedla ku zlepšeniu BMI (p < 0,00001), HOMA-IR indexu (p < 0,05), hodnôt triacyl­-glycerólov (p < 0,05) a LDL-C cholesterolu (p < 0,05). Pokiaľ bola nízkosacharidová diéta aplikovaná dlhšie ako štyri mesiace, tak viedla ku zvýšeniu FSH (p < 0,05) a zvýšeniu SHBG (p < 0,05).

Najstriktnejšou formou, z pohľadu obmedzenia sacharidov, je ketogénna diéta. Ketogénna diéta je založená na nízkom príjme sacharidov a vyššom príjme tukov. Pri ketogénnej diéte dochádza k výraznej reštrikcii sacharidov. Jej populárne využitie je napr. pri liečbe epilepsie [38]. Účinnosť ketogénnej diéty pri liečbe PCOS bola overená v štúdii od Li et al [39]. Pacientky boli randomizovane rozdelené na skupinu, ktorá dodržiavala ketogénnu diétu a kontrolnú skupinu, ktorá dostávala Essentiale plus Yasmin. Intervencia trvala 12 týždňov. 18 pacientiek z 20 dokončilo štúdiu. U pacientiek, ktoré dodržiavali ketogénnu diétu bolo zaznamenané zlepšenie antropometrických parametrov. Pozitívne zmeny boli tiež zaznamenané pri menštruačnom cykle, plazmovom estradiole a hladinách progesterónu v obidvoch skupinách (p < 0,05). U pacientiek v skupine ketogénnej diéty bolo zaznamenané zlepšenie markerov funkcie pečene (p < 0,05). Benefit ketogénnej diéty bol zaznamenaný aj u 11 žien v štúdii od Mav­ropoulos et al [40].

Doplnky výživy a PCOS

Najčastejší doplnok, ktorý sa používa pri liečbe PCOS je inozitol. Inozitol je slovo, ktoré súhrnne označuje molekuly s podobnou štruktúrou. Inozitol obsahuje súbor deviatich stereoizomérov. Najčastejšie sa využíva myo-inozitol. Inozitoly sa nachádzajú vo väčšine potravín, ale v najvyšších množstvách v celozrnných obilninách a citrusových plodoch. Vzhľadom na výhody pre inzulínovú rezistenciu je myo-inozitol považovaný za potenciálne účinnú liečbu pre pacientky s PCOS. Myo-inozitol má aj potenciálne anxiolytické účinky [42], preto sa myo-inozitol niekedy označuje ako všeobecný doplnok ženského zdravia. Myo-inozitol sa považuje za bezpečný doplnok a vedľajšie účinky spojené s myo-inozitolom sú iba mierne gastrointestinálne ťažkosti po vysokých dávkach. Účinnosť myo-inozitolu bola overená v metaanalýze od Unfer et al [43]. Do metaanalýzy bolo zahrnutých 9 randomizovaných štúdií (n = 496). Po aplikácii myo-inozitolu bolo zaznamenané zlepšenie hodnôt inzulínu nalačno (MD = –1,021 µU/ml; 95% CI: –1,791 až –0,251; p = 0,009) a HOMA-IR indexu (SMD = –0,585; 95% CI: –1,145 až –0,025; p = 0,041). Trend zlepšenia bol pozorovaný aj pri znížení hodnôt testosterónu (SMD = –0,49; 95% CI: –1,072 až 0,092; p = 0,099).

Berberín je alkaloid extrahovaný z rastlín. Primárne sa používa na zníženie inzulínovej rezistencie a zlepšenie bio­markerov diabetu mellitu typu II, ako je glukóza na lačno a glykovaný hemoglobín. Berberín môže aktivovať enzým nazývaný proteínkináza aktivovaná adenozínmonofosfátom (AMPK), a zároveň inhibovať proteíntyrozínfosfatázu 1B, čím zvyšuje citlivosť na inzulín [44]. Medzi ďalšie možné mechanizmy účinku patrí regulácia pečeňovej glukoneogenézy a redukcia zápalovej cytokínovej signalizácie. Účinnosť berberínu u žien so syndrómom polycystických ovárií bola testovaná v metaanalýze od Li et al [45]. Do analýzy bolo zahrnutých 9 randomizovaných štúdií. Berberín bol porovnávaný s metformínom. Berberín aj metformín predstavovali rovnaký benefit v zlepšení inzulínovej rezistencie a zlepšení metabolizmu.

Koenzým Q10 (CoQ10) je jediný antioxidant rozpustný v tukoch syntetizovaný bunkou. COQ10 je nevyhnutný pre syntézu adenozíntrifosfátu (ATP) pomocou systém oxidačnej fosforylácie (OXPHOS) [46]. CoQ10 je tiež intracelulárny antioxidant, ktorý účinne zabraňuje oxidácii. Benefit koenzýmu Q10 u pacientiek s PCOS testovali v štúdii od Taghizadeh et al [47]. Súbor tvorilo 43 žien s PCOS, ktoré boli randomizovane rozdelené na skupinu, ktorá dostávala koenzým Q10 (n = 22) 200 mg CoQ10 za deň a na skupinu, ktorá užívala placebo (n = 21). V skupine, ktorá užívala koenzým Q10 nastalo zlepšenie v hodnotách tumor nekrotizujúceho faktora TNF-a (p = 0,009), hs-CRP a IL-6 (p = 0,001 a p = 0,007), VCAM-1 (p = 0,002) a E-selektínu (p = 0,006) v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá dostávala placebo.

Limitácie

Pri liečbe syndrómu polycystických ovárií je možné využiť viacero typov diét. Je však náročné určiť, ktorá z nich má najvýznamnejší vplyv. Dôležitý je aj interindividuálny rozdiel v reakcii samotných pacientiek. To, čo môže vyhovovať jednej, nemusí druhej. Ďalšou limitáciou je zloženie samotnej stravy. Napríklad pri diéte založenej na nízkom glykemickom indexe môže zohrávať úlohu obmedzenie spracovaných priemyselných produktov, namiesto samotného glykemického indexu. Obdobný príklad je možné pozorovať aj pri iných typoch diét, kedy je náročné odfiltrovať to, že benefit bol daný samotným typom diéty alebo len tým, že pacientky začali konzumovať prirodzenejšiu výživu.

Pri väčšine štúdii je náročné udržať to, aby pacienti dodržiavali výživové odporúčania. Preto významnú časť terapie zastáva edukácia a motivácia tak, aby pacientky boli vedené správnym smerom vzhľadom na dodržiavanie optimálnych faktorov životného štýlu.

Okrem najčastejšie používaných doplnkov je možné využiť aj ďalšie spektrum mikronutrientov a vitamínov. Deficit každého jedného vitamínu a mikronutrientov môže byť asociovaný so zhoršenými metabolickými parametrami. Každá diéta by mala byť zložená tak, aby nenastal deficit dôležitých vitamínov a mikronutrientov.

Záver

Výživa predstavuje dôležitý faktor, ktorý je nutné zohľadniť pri liečbe pacientiek so syndrómom polycystických ovárií. Existuje viacero rozličných diét, ktoré je možné použiť pre zlepšenie symptómov asociovaných so syndrómom polycystických ovárií. Určiť najoptimálnejší typ výživy pre pacientky je však náročné.

Doručené/Submitted: 15. 6. 2021

Prijaté/Accepted: 24. 8. 2021

Mgr. Dávid Líška

Katedra telesnej výchovy a športu

FF Univerzity Mateja Bela

Tajovského 40

p. o.BOX 263

974 01 Banská Bystrica

Slovenská republika

david.liska@umb.sk


Zdroje

1. Ventruba P, Žák J, Řežábek K et al. Řešená problematika reprodukční medicíny v České republice 2020. Ceska Gynekol 2021; 86 (2): 140–147. doi: 10.48095/cccg2021140.

2. Rasquin Leon LI, Anastasopoulou C, Mayrin JV. Polycystic ovarian disease. In: StatPearls Publishing LLC. 2021 [online]. Available from: http: //www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK 459251/.

3. Zhang B, Zhou W, Shi Y et al. Lifestyle and environmental contributions to ovulatory dysfunction in women of polycystic ovary syndrome. BMC Endocr Disord 2020; 20 (1): 19. doi: 10.1186/s12902-020-0497-6.

4. Kulkarni SD, Patil AN, Gudi A et al. Changes in diet composition with urbanization and its effect on the polycystic ovarian syndrome phenotype in a Western Indian population. Fertil Steril 2019; 112 (4): 758–763. doi: 10.1016/j.fertnstert.2019.05.021.

5. Bethea SW, Nestler JE. Comorbidities in polycystic ovary syndrome: their relationship to insulin resistance. Panminerva Med 2008; 50 (4): 295–304.

6. Xia XY, Yu YJ, Ye F et al. MicroRNA-506-3p inhibits proliferation and promotes apoptosis in ovarian cancer cell via targeting sirt1/akt/foxo3a signaling pathway. Neoplasma 2020; 67 (2): 344–353. doi: 10.4149/neo_2020_190517N441.

7. Ali AT. Can we prevent ovarian cancer? Ceska Gynekol 2020; 85 (1): 49–58.

8. Tománková K, Přidalová M, Gába A. The impact of obesity on foot morphology in women aged 48 years or older. Acta Gymnica 2015; 45 (2): 69–75. doi: 10.5507/ag.2015.010.

9. Matoulek M, Cibulková N, Kádě O et al. Physical activity in the treatment of obesity in practice. Vnitr Lek 2020; 66 (8): 483–488.

10. Svačina Š. Obesity and cardiovascular disease. Vnitr Lek 2020; 66 (2): 89–91.

11. Sigmund E, Baďura P, Sigmundová D et al. Overweight and obesity in children in re-lation to physical activity and excessive body weight in their parents. Prakt Lék 2020; 100 (2): 83–87.

12. Metwally M, Li TC, Ledger WL. The impact of obesity on female reproductive function. Obes Rev 2007; 8 (6): 515–523. doi: 10.1111/j.1467-789X.2007.00406.x.

13. Rasool SU, Ashraf S, Nabi M et al. Elevated fasting insulin is associated with cardiovascular and metabolic risk in women with polycystic ovary syndrome. Diabetes Metab Syndr 2019; 13 (3): 2098–2105. doi: 10.1016/j.dsx.2019.05.003.

14. Líška D, Záhumenský J. Conservative treatment options for polycystic ovary syndrome: the importance of exercise. Ceska Gynekol 2020; 85 (6): 430–435.

15. Arentz S, Smith CA, Abbott J et al. Perceptions and experiences of lifestyle interventions in women with polycystic ovary syndrome (PCOS), as a management strategy for symptoms of PCOS. BMC Womens Health 2021; 21: 107. doi: 10.1186/s12905-021-01252-1.

16. Del Pup L, Cagnacci A. IMPROVE lifestyle in polycystic ovary syndrome: a systematic strategy. Gynecol Endocrinol 2021; 1: 1–4. doi: 10.1080/09513590.2021.1871892.

17. Patten RK, Boyle RA, Moholdt T et al. Exercise interventions in polycystic ovary syndrome: a systematic review and meta-analysis. Front Physiol 2020; 11: 606. doi: 10.3389/ fphys.2020.00606.

18. Canbolat M, Kafkas AS, Erbay MF et al. Exercise is good also for a healthy hippocampus. Bratisl Lek Listy 2019; 120 (11): 739–743. doi: 10.4149/BLL_2019_123.

19. Guan Y, Wang D, Bu H et al. The effect of metformin on polycystic ovary syndrome in overweight women: a systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials. Int J Endocrinol 2020; 2020: 5150684. doi: 10.1155/2020/5150684.

20. Hiam D, Patten R, Gibson-Helm M et al. The effectiveness of high intensity intermittent training on metabolic, reproductive and mental health in women with polycystic ovary syndrome: study protocol for the iHIT – randomised controlled trial. Trials 2019; 20 (1): 221. doi: 10.1186/s13063-019-3313-8.

21. Hoover SE, Gower BA, Cedillo YE et al. Changes in ghrelin and glucagon following a low glycemic load eiet in women with PCOS. J Clin Endocrinol Metab 2021; 106 (5): e2151–e2161. doi: 10.1210/clinem/dgab028.

22. Lim SS, Hutchison SK, Van Ryswyk E et al. Lifestyle changes in women with polycystic ovary syndrome. Cochrane Database Syst Rev 2019; 3 (3): CD007506. doi: 10.1002/14651858.CD007506.pub4.

23. Shang Y, Zhou H, Hu M et al. Effect of diet on insulin resistance in polycystic ovary syndrome. J Clin Endocrinol Metab 2020; 105 (10): dgaa425. doi: 10.1210/clinem/dgaa425.

24. Abdolahian S, Tehrani FR, Amiri M et al. Effect of lifestyle modifications on anthropometric, clinical, and bio­chemical parameters in adolescent girls with polycystic ovary syndrome: a systematic review and meta-analysis. BMC Endocr Disord 2020; 20 (1): 71. doi: 10.1186/s12902-020-00552-1.

25. de Melo GB, Soares JF, Costa TC et al. Early exposure to high-sucrose diet leads to deteriorated ovarian health. Front Endocrinol (Lausanne) 2021; 12: 656831. doi: 10.3389/fendo.2021.656831.

26. Niño OM, da Costa CS, Torres KM et al. High-refined carbohydrate diet leads to polycystic ovary syndrome-like features and reduced ovarian reserve in female rats. Toxicol Lett 2020; 332: 42–55. doi: 10.1016/j.toxlet.2020.07.002.

27. Shi B, Feng D, Sagnelli M et al. Fructose levels are elevated in women with polycystic ovary syndrome with obesity and hyperinsulinemia. Hum Reprod 2020; 35 (1): 187–194. doi: 10.1093/humrep/dez239.

28. Swora-Cwynar E, Kujawska-Łuczak M, Suliburska J et al. The effects of a low-calorie diet or an isocaloric diet combined with metformin on sex hormones in obese women of child-bearing age. Acta Sci Pol Technol Aliment 2016; 15 (2): 213–220. doi: 10.17306/J.AFS.2016.2.21.

29. Teede HJ, Misso ML, Costello MF et al. Recommendations from the international evidence-based guideline for the assessment and management of polycystic ovary syndrome. Hum Reprod 2018; 33 (9): 1602–1618. doi: 10.1093/humrep/dey256.

30. Azadbakht L, Fard NR, Karimi M et al. Effects of the Dietary Approaches to Stop Hypertension (DASH) eating plan on cardiovascular risks among type 2 diabetic patients: a randomized crossover clinical trial. Diabetes Care 2011; 34 (1): 55–57. doi: 10.2337/dc10-0676.

31. Shirani F, Salehi-Abargouei A, Azadbakht L. Effects of Dietary Approaches to Stop Hypertension (DASH) diet on some risk for developing type 2 diabetes: a systematic review and meta-analysis on controlled clinical trials. Nutrition 2013; 29 (7–8): 939–947. doi: 10.1016/j.nut.2012.12.021.

32. Azadi-Yazdi M, Karimi-Zarchi M, Salehi-Abargouei A et al. Effects of Dietary Approach to Stop Hypertension diet on androgens, antioxidant status and body composition in overweight and obese women with polycystic ovary syndrome: a randomised controlled trial. J Hum Nutr Diet 2017; 30 (3): 275–283. doi: 10.1111/jhn.12433.

33. Foroozanfard F, Rafiei H, Samimi M et al. The effects of dietary approaches to stop hypertension diet on weight loss, anti-Müllerian hormone and metabolic profiles in women with polycystic ovary syndrome: a randomized clinical trial. Clin Endocrinol (Oxf) 2017; 87 (1): 51–58. doi: 10.1111/cen.13333.

34. Zafar MI, Mills KE, Zheng J et al. Low-glycemic index diets as an intervention for diabetes: a systematic review and meta-analysis. Am J Clin Nutr 2019; 110 (4): 891–902. doi: 10.1093/ajcn/nqz149.

35. Kazemi M, Hadi A, Pierson RA et al. Effects of dietary glycemicindex and glycemic load on cardiometabolic and reproductive profiles in women with polycystic ovary syndrome: a systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials. Adv Nutr 2021; 12 (1): 161–178. doi: 10.1093/advances/nmaa092.

36. Goss AM, Chandler-Laney PC, Ovalle F et al. Effects of a eucaloric reduced-carbohydrate diet on body composition and fat distribution in women with PCOS. Metabolism 2014; 63 (10): 1257–1264. doi: 10.1016/j.metabol.2014.07.007.

37. Zhang L, Fu T, Yin R et al. Prevalence of depression and anxiety in systemic lupus erythematosus: a systematic review and meta-analysis. BMC Psychiatry 2017; 17 (1): 70. doi: 10.1186/s12888-017-1234-1.

38. Ułamek-Kozioł M, Czuczwar SJ, Januszew­ski S et al. Ketogenic diet and epilepsy. Nutrients 2019; 11 (10): 2510. doi: 10.3390/nu11102510.

39. Li J, Bai WP, Jiang B et al. Ketogenic diet in women with polycystic ovary syndrome and liver dysfunction who are obese: a randomized, open-label, parallel-group, controlled pilot trial. J Obstet Gynaecol Res 2021; 47 (3): 1145–1152. doi: 10.1111/jog.14650.

40. Mavropoulos JC, Yancy WS, Hepburn J et al.The effects of a low-carbohydrate, ketogenic diet on the polycystic ovary syndrome: a pilot study. Nutr Metab (Lond) 2005; 2: 35. doi: 10.1186/1743-7075-2-35.

41. McBreairty LE, Kazemi M, Chilibeck PD et al. Effect of a pulse-based diet and aerobic exercise on bone measures and body composition in women with polycystic ovary syndrome: a randomized controlled trial. Bone Rep 2020; 12: 100248. doi: 10.1016/j.bonr.2020.100248.

42. Mukai T, Kishi T, Matsuda Y et al. A meta-analysis of inositol for depression and anxiety disorders. Human Psychopharmacology 2014; 29 (1): 55–63.

43. Unfer V, Facchinetti F, Orrù B et al. Myo-inositol effects in women with PCOS: a meta-analysis of randomized controlled trials. Endocr Connect 2017; 6 (8): 647–658. doi: 10.1530/EC-17-0243.

44. Wang Y, Zidichouski JA. Update on the benefits and mechanisms of action of the bio­active vegetal alkaloid berberine on lipid metabolism and homeostasis. Cholesterol 2018; 2018: 7173920. doi: 10.1155/2018/7173920.

45. Li MF, Zhou XM, Li XL. The effect of berberine on polycystic ovary syndrome patients with insulin resistance (PCOS-IR): a meta-analysis and systematic review. Evid Based Complement Alternat Med 2018; 2018: 2532935. doi: 10.1155/2018/2532935.

46. Chokchaiwong S, Kuo YT, Lin SH et al. Coenzyme Q10 serves to couple mitochondrial oxidative phosphorylation and fatty acid b-oxidation, and attenuates NLRP3 inflammasome activation. Free Radic Res 2018; 52 (11–12): 1445–1455. doi: 10.1080/10715762.2018.1500695.

47. Taghizadeh S, Izadi A, Shirazi S et al. The effect of coenzyme Q10 supplementation on inflammatory and endothelial dysfunction markers in overweight/obese polycystic ovary syndrome patients. Gynecol Endocrinol 2021; 37 (1): 26–30. doi: 10.1080/09513590.2020.1779689.

Štítky
Dětská gynekologie Gynekologie a porodnictví Reprodukční medicína

Článek vyšel v časopise

Česká gynekologie

Číslo 5

2021 Číslo 5

Nejčtenější v tomto čísle
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se